Sceš še pridac do DeutschMann partie? Ta sebe vyber poziciu.

VEĽKA NOC NA VYCHODZE

Rodzina, kamaraci, tradicie, veľo vodi, špivanki, taka je Veľka Noc na Vichodze. Tote krasne šveta jari i novoho života maju vera svojo vichodňarske čaro. Veľka Noc na Vichodze še začina ešči pre Želenim štvartkom v zavislosci od teho, dze ši. 

Veľka noc to važna vec, ta treba šicku riňu popratac, oblaki poumivac, pokrovce vitrepac, naj je šicko jak ma buc, naj privitaš tote šveta jak še patri. Kedz ši vichodňar, co še zdekoval žic hetkaj a chodzi domu ľem na šveta, abo ši študent dagdzi daľeko od domu, ta dze ci začinaju šveta? U zapchoch.

POST

40 dni ši še poscil. Dachto neji meso, dachto sladkosci – už čiste hipoglikemie zaživaš abo še ci o kravkoch už i šniva. A taka dobra bravčovinka… oj jak bi ši sebe dal. Aľe ta vitrimeš, bo šak ši mocna osobnosc. A dokim je post, ta bi še ňemalo špivac ani tancovac, bo to obdobie, kedi še treba kus skľudnic a zamišlec nad sebu.

Tak to bulo dakedi a ňe šicke to trimu i neška. Ale na vichodze takich ľudzi ešči furt dojsc. Choľem jednu vec sebe odpušča na totich 40 dni. Silne tote ľudze na totim vichodze, vera…

Posľedna postna nedzeľa še naziva Kvetna a su z ňu spojene tradicie. Ľudze sebe do koscela priňešu rozvite pruciki z verbi, chtore im kňaz pošveči zos modlidbama. Doma sebe ich zastokňu za hradu na povaľe abo za obrazy, žebi ich ochraňiľi pred burkama. Kedz je burka, ta še prucik položi do oblaka, abo kusek z ňeho ruca do ohňa. A ešči še toten prucik dava gu peršej vysadzenej bandurke.

Od teho dňa až do Veľkeho piatku še u kosceloch čitaju Pašie – jak cerpel Ježiš Kristus. Še hutori, že kedz še čitaju tote pašie, daju še odkric poklady, co su schovate u žemi. Nad mescom, dze je poklad, hori ohnik. Poklad še aľe muši vykopac skorej, jak še dočitaju tote pašie, bo inšak še straci.

ŽELENI ŠTVARTEK

Volaju toten dzeň i Dzeň očisti. Kediškaj ešči dzifčata v toten dzeň česali svojo vlaski pod verbu, žebi ich mali zdrave a šumne cali rok. Cale rodzini še umivali u potoku abo s rannu rosu, žebi buli šviže i zdrave. Neška už ľem staneš do vani a še ofľaskaš s vodu, počešeš vlaski pred džveredlom a kedz ši dzifče, ta ešči i ruciš mejkap na sebe.

Neška kebiže še rozbehňeš do potoka ta akurak dajaku chorotu zbereš. Ta toto še už nepraktizuje.

Kedz ši krescan, ta isto pujdzeš do kojscela, bo to najvekše šveta začinaju, vola še to Veľkonočne trojdnie.

Na Zempline še v toten dzeň robia pirohi plňene s kapustu, tvarohom i ľekvarom. A indze še jedza želene jedla, šak logicki, bo to to Želeni štvartek. Ta budz ši jak pepek so špenatom, abo obkusuješ brokolicu a šniš o mese.

VEĽKI PIATEK

Toto je dzeň naprisnejšeho postu v roku. Ani nejiš, ani nič nerobiš. Nemožeš zasadzic ani jedno šemiačko, bo ňemožeš žem porušac. Taka je tradicia.

Pre krescanoch je toto dzeň vinimočni, šicke idu do koscela na Pašie abo obradi. Smutni dzeň toto, kedi Ježiša ukrižuju a v kosceľe už ani organ nebavi. V toten dzeň i otvoria Boži hrob a ľudze še chodza modlic.

Toten dzeň je pre šickich na vstupeňe sebe do svedomia, ľudze posca, nezabavaju še.

A tota atmosfera jest i vof lufce. To normalňe chodziš po valaľe a znaš, že to calkom ini dzeň toto.

BILA SOBOTA

Bila nebila, sobota jest sobota, taže ešči i kus popratac treba. A potim še to začňe. Kedz ši chlop, ta vifukuješ vajca, po štvartim ci už oči puči načisto. A potim še začina hra s ohňom pre dzifčata – topiš voskovku nad švičku, kukaš jak še šumne rozpušča a pripravenu maš už tužku, do chtorej ci ocec špendlik napichol. Znaš, taku co nema gumu na koncu, bo tam toten špendlik nenapichňeš. A už sebe puščaš z uzdy svoju kreativitu, no hotovi Picasso z tebe. Dumaš už na to, chtore vajco kemu daš a kedz še dachtore bars nepodari, ta pujdze temu, chto ci je šercu ňe až taki blizki abo še „omilom“ roztrepe. Najkrajša pujdze frajirovi, ta jak inšak…

A kedz neši umelecka duša, ta ruciš vajca ešči nevifuknute do harčka s vodu, džubneš tam i šupki s cibuli a umelecke dielo na švece, šak prirodne motivi teraz in. A tota doba moderna i naľepki vidumala, ta kedz ši už načisto grambľava, ta i tak možeš vipatrac jak vajcova super star a bez namahi.

Dzeci totu tradiciju tiž maju bars radzi, kedz su male, ta chvalabohu, i drevene vajca už neška kupiš. A popri tim im možeš hutoric o rodzine i tradicioch.

Jedlo na Veľku Noc ma tiž svojo čaro. A kedz ši taki načisto vilačneti potim, co ši še poscil v piatek, ta kedz ľem lapiš totu šoudru abo kolbasku do rukoch a privoňaš, ta už ši jak v ňebi. Cali dzeň še chista, jak kebi še caly valal hotoval prisc najesc ľem ku vam – šoudri, kolbaski, cvikla, chriň. Paska – toten fajny kolač muši buc a to tiž taka špecialita, že jime šicko slane s totim sladkim kolačkom.

Dachtore ľudze robia bandurkovi šalat, žebi ši še ho tak zaš objid jak na Vianoce, že ci až ušama vonka pujdze. A v tim sebe ešči za ložku pridaš, bo zaš, že taki fajni jak je na Vianoce i Veľku noc še inokedi nepodari.

Špecialitu Vichodu je hrudka abo tiž še vola sirek. Neznaš co to? Ta to normalne do mlika pridavaš dzešec dvacec abo i tricec vajcoch a dakuščičko ochuciš a variš a variš. Mušiš mišac, bo to zbridzene vajca, zviknu prihorec. Potim jak zhustne, ta to daš do ucirki abo gazi, zaviažeš a ochabiš naj voda ščuri dolu. Dachtore toten recept ešči vituningovali a davaju hrudku potim na dakus zapejsc do trubi naj je šumna a chrumkava. Kaloricka bomba jak višita. Ver temu, že kedz sce doma štirojo, ta mama zrobi minimalňe z 25 vajcoch toten sirek / hrudku, žebi malo nebulo. Bo šak bežne jiš tak šejsc vajec no ňe? (Vidziš totu našu ironiu u pismenkoch, hejže?) O kolačkoch ani vecej nepišeme, ľem teľo, že to čista šaľenota tak jak i na Viľiju.

Špecialita Veľkej noci je i šveceňe jedal. Z každoho dakus do košička, zobereš i bahňatka, abo urveš dajaku haluzku a fararko pošveci jedla bo to Božie dari. V sobotu to maju rimokatolici, grekokatolici sebe muša na dobroti počekac až do nedzeľe rana.

VEĽKONOČNA NEDZEĽA

Teraz to pridze – šicke navštevi, babku idzeš kuknuc, šicke dzeci v rodziňe posciskac…

Sme bars radzi, že ľudze še stretaju, žebi sebe popriali šumne šveta, pošedzeli, pohutorili, co novoho. Šicke vicahnu nove svederiki, šmati, ancugi, šak še treba vištafirovac na tote šveta.

Jak dzecko, šak pametaš, ši zažival a ešči furt sebe na to spomeňeš, kedz uvidziš cetku, jak ce za lica ščipala, kedz ši bul mali: „jak ši virošnul a jake maš fajne lička guľate…“ a tebe až oči krucilo, usta jak čiňan, oči uzke ši mal a lica ši sebe ani nemišľel, že še tak daju nacahnuc. Ešči teraz ce tarha, kedz ce sce cetka obejmuc a postiskac. Aľe ščesce, lica to neschitali, šak ši už chlop. Ľem ce pobočkala a ti še ušmivaš, šak ju maš i tak rad.

A kedz dzeci uvidziš, razom mentalna uroveň rovnaka a už ľecice vonka še pošaľic. Na ulici štretnece sušida jak tiž ľita s dzeciskami, ta už šicke spolu ľitace. Kedz uvidza daľše dzeci, ta doľeca i s hokejkami abo loptu a už je z teho turnaj.

Šicke spolu – taka je Veľkonočna nedzeľa. Sušid še pristavi, rodzina dojdze a šickeho je veľo – jedla, hluku, šmichu, ľudovečky. Tak to ma buc.

Vi tiž idzece jak rodzina spolu po navštevoch. Všadzi barančok na stole, šoudri, kolbaski…kez ši na štvartej navšteve a ci nukaju zaš syrek, šoudri, kolbaski, už ci ušami vonka idze, aľe ta kusek sebe daš, bo šak neuražiš… Dachtore išči i šalat z bandurkoch maju, ta ci pana, nedaj sebe….

VEĽKONOČNI PONDZELEK

Ta toto je komedia najvekša. Švet še rozdzeli na dva. Žadna gender filozofia ani nič podobne. Ľem su ženi a muži. Dva šveti – obete a viťazi. Otcove beru svojich sinoch, parobci še schadzaju vistrojeni u šumnich košuľkoch,  co mama abo žena narichtovala i vibigľovala. U rukoch korbače a vedra a už idu.

A ti už jak dzifka to čuješ, jak še to bliži. Čuješ kvik dzifčat z dolnoho konca valala a ti už znaš, že to Marča, bo znaš jak kviči, potim čuješ Heľenku, Vanessku, Emku a znaš, že už ľem Julka, Hanka a ši na radze. Ta prečešeš vlasky, naj ši šumna, kedz parobci pridu. Ši sebe pre totu priležitosc kupila vodeodolnu špiralu, ta veriš, že zvladne i tote tri vedra vodi. Keby maybelline scel testovac odolnosc, ta ľepšu priľežitosc jak na Veľku noc na Vichodze nenajdze. A už to je tu. Čuješ špivanku jak špivaju kedz idu valalom a znaš, že už je to tu. Zaklopaju, ocec otvori a chlopci ce zaraz vonka cahaju, za ruki trimu a šup jedno vedro z jednej strani, druhe z druhej. Pri pervim ešči kričiš, jak kebi ce drali a pri druhim ce už zalkne a ani slovka nevidaš zo sebe. A do teho ce ešči s korbačom biju, šak žebi malo nebulo. Mokra ši jak miš, ta leciš dnukaj a vaši už parobkoch pozivaju dnukaj a takoj ich počastuju fajnotami. Ty kukneš do džveredla, parada, špirala vitrimala a idzeš še prebľesc, naj chlopcoch odmeniš. Už cahaš vajca i kolački. Najkrajše vajco daš temu, co še ci bači a ušmivaš še jak slunečko na hnoju. Dakus primarznuto, bo šak žimna voda bula, aľe nevadzi, hlavňe, že špirala trime.

Pošedzice, pohutorice – šicke spolu. I ty, rodiče, i parobci. Ocec še pita Paliho z dolnoho konca, jak še ocec trime s totu nohu boľavu a či teho koňa už predali. Janovi hutori, že oca i mamu pozdravuje a že naj doma povi, že še zastavi jutre po totu kelňu. A mac še Ďoďa pita, či še joho maceri podaril toten novi kolaček, co jej recept davala na ňeho. Šicke šumne spolu a zaš veselo.

Chlopci idu daľej, aľe oni nesu jedine – bo to ešči rodzina pridze, ocec ce jak pervi zľal už rano a kedz maš bratoch, ta Bože chraň! Za cali rok ci to spočitaju. Aľe šak oni ani tak nescu, oni to ľem pre našo zdravie robia. Ta to nichto temu neuveri, bo jak otcove mudre hutoria, to jedini dzeň v roku, kedi možeš ženu obľac, bezstrestne zbic a ešči ci zato podzekuje. Ta kedz tak dumeme, ta to asi zato še dajako rozširuje i tradicija korbačoch na totim Vichodze…

Aľe čekaj jutre! Bo na Vichodze , jak pridze utorok, ta to šicko totim chlopom ženi vraca a šumňe ich poobľivaju. Taže dachtori chlopi s totim kalkuluju, žeby bars nebuľi zmočeni na druhi dzeň! Šaleni toti Vichodňare dočista!

Vera, Veľka Noc na Vichodze ma svojo čaro, bo trimeme tradicie a rodzina je pokope. Indze u zahraniču toto nezažiješ. No ľem predstav sebe, jak zaklopeš sušedke dakci v Anglicku s vedrom v ruke, že ši ju oľac prišol. Ta to ce asi vajičkom nepočastuje. Tak akurat na tebe začne s harashmentom daco utočic. Treba ci teho? Hibaj domu, robotu fajnu najdzeš u nas u DeutschManne a možeš travic i na Veľku noc tak, jak to mame v kervi.

Komentáre